Predovšetkým Východné Slovensko pozostáva z dvoch menších a historicky známych častí, ktoré sa nazývajú Košický a Prešovský kraj – čo bolo odvodené od miest, ktoré nie sú uvedené v súlade s hodnotením GaWC - Globalizácia a svetové mestá, t.j. nedosiahli ani označenie "minimálne evidované" (mesto). Na rozdiel od regionálneho rozvoja, sú mestá Košice a Prešov významné. Pretože projekt bol zameraný na zamestnancov s vysokým potenciálom (ZVP), boli ďalšie základné informácie zamerané na demografiu a migráciu tabuľka 1. Boli charakterizované údaje za Východné Slovensko ako ukazovateľ HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) a miera registrovanej nezamestnanosti v tabuľke 2. Pokiaľ ide o infláciu v roku 2008 bola 4,2% (HICP) podľa NBS - Národnej banky Slovenska. Nerovnomernosť demografického vývoja vplýva na zamestnancov, ktorí vstupujú na trh práce v roku 2010 (tj osôb narodených pred 20 rokmi), je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ponuku ZVP a zároveň podporujú znalostnú ekonomiku tvorbou inovácií. Ale za dvadsať rokov od roku 2010 trh práce môže čeliť nedostatku ZVP vzhľadom k menšiemu tempu nárastu obyvateľov. Na druhej strane migrácia môže byť potenciálom pre hľadanie a zvyšovanie podielu ZVP v Slovenskej republike.
Tabuľka 1 Základná charakteristika populácie

Source: Štatistická ročenka SR, 2009,  ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2009, ŠÚ SR

* Ekonomika

Tabuľka 2 Ekonomická charakteristika východného slovenska

Source: Štatistická ročenka SR, 2009,  ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2009, ŠÚ SR

Priemysel, inovácie a technológie

V regióne Košíc a Prešova, teda na východe Slovenska prevažujúce odvetvia podľa NACE 2 boli: G - maloobchod a veľkoobchod, nasleduje K - nehnuteľnosti a prenájom, obchodné činnosti a tretia najčastejšia činnosti bola výroba, priemysel. Najmenej frekventované boli: J - Finančné sprostredkovanie a M - vzdelávanie. Vzhľadom k tomu, že vzdelanie je faktorom prispievajúcim k „vytvoreniu" ZVP (high potentials) to možno hodnotiť ako nepriaznivý stav tohto regiónu.

Pokiaľ ide o rozloženie mužov a žien v odvetviach: ako muži tak aj ženy sú väčšinou zamestnaní v sektore priemyslu (D), nasleduje Veľkoobchod a maloobchod (G). Tretie najpopulárnejšie odvetvie zamestnanosti sa líši, u mužov je to v oblasti nehnuteľností a prenájmu, podnikateľskej činnosti (K), zatiaľ čo pre ženy je to školstvo (M). Najmenej zamestnávané pozície boli pre mužov aj ženy finančné sprostredkovanie (J) a ubytovanie a stravovanie (H). Ak chceme zobraziť ďalšiu situáciu v oblasti zamestnanosti a trhu práce ako takej ponúkame viac štatistík pre dve oblasti týkajúce sa klasifikácie vzdelávania v rámci ekonomicky aktívnej populácie podľa LFS - Výberového zisťovania pracovných síl v tabuľke 3.

Tabuľka 3 Ekonomicky aktívne obyvateľsvo podľa LFS a vzdelania 2009 (V tísícoch osôb)

Source: Štatistická ročenka SR, 2009,  ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2009, ŠÚ SR